Najnovšia štúdia publikovaná v časopise Environmental Science & Technology odhalila, že mikroplasty môžu vážne poškodzovať tráviaci, dýchací a reprodukčný systém.
Čo sú to mikroplasty?
Mikroplasty sú plastové častice menšie ako 5 mm, ktoré vznikajú buď cielene (napr. mikroguľôčky v kozmetike) alebo rozpadom väčších plastových produktov. Sú prítomné vo vzduchu, vode, pôde a potravinách (2).
Mikroplasty sa dokážu hromadiť v ľudskom tele a zvyšovať riziko rôznych ochorení. Nedávny systematický prehľad publikovaný v časopise Environmental Science & Technology odhalil možné súvislosti medzi mikroplastami a problémami so zažívaním, plodnosťou a funkciou pľúc (3).
Koľko plastov ročne skonzumujeme?
V novšej štúdii uverejnenej v časopise Environmental Science and Technology sa uvádza, že ľudia pravdepodobne skonzumujú 39 000 až 52 000 častíc plastu za rok, ale existuje aj iný výskum, ktorý ukazuje, že by to mohlo byť až 74 000 častíc.
Napríklad ľudia, ktorí plnia odporúčaný príjem vody pitím vody z vodovodu, príjmu ročne 4 000 plastových častíc a tí, ktorí pijú len balenú vodu, skonzumujú 90 000 častíc. Podľa infografiky Reuters vedci dospeli k záveru, že človek počas života skonzumuje približne 20 kg plastov, čo predstavuje približne čajovú lyžičku mikroplastu každý týždeň.
Ako mikroplasty ovplyvňujú naše zdravie?
Tráviaca sústava
Mikroplasty, ktoré konzumujeme s vodou a potravinami, môžu:
Vyvolávať chronický zápal čriev (4).
Znižovať funkciu imunitného systému.
Meniť štruktúru črevnej steny, čo môže viesť k rakovine hrubého čreva (5).
Reprodukčná sústava
Podľa štúdií na zvieratách môžu mikroplasty:
Znižovať kvalitu spermií.
Zasahovať do hormonálnej rovnováhy.
Negatívne ovplyvňovať ovuláciu a plodnosť (6).
Prítomnosť plastových prísad, ako sú ftaláty a bisfenol A (BPA), je spojená s narušením endokrinného systému a zvýšeným rizikom neplodnosti (7).
Dýchacia sústava
Inhalácia mikroplastov môže viesť k:
Chronickému zápalu pľúc.
Oxidačnému stresu.
Zhoršenej funkcii pľúc a vyššiemu riziku rakoviny pľúc (8).
Ako sa mikroplasty dostávajú do nášho organizmu
Mikroplasty sú všadeprítomné – nájdeme ich v:
Ovzduší, kde vznikajú z opotrebovaných pneumatík, syntetických textílií a spaľovania odpadu (10).
Potravinách, najmä v morských plodoch.
Balených nápojoch, vrátane fľaškovanej vody, kde sa môžu uvoľňovať z plastových obalov (11).
Vode, kde sa mikroplasty hromadia v dôsledku znečistenia (12).
Ako sa chrániť pred mikroplastami?
Obmedzte plasty. Vyhýbajte sa jednorazovým plastovým obalom a používajte alternatívy z kovu alebo skla.
Filtrujte vodu. Investujte do kvalitných filtrov na vodu, ktoré odstránia mikroplasty.
Vyhýbajte sa syntetickým tkaninám. Noste oblečenie vyrobené z prírodných vlákien, ako je vlna či bavlna.
Kupujte čerstvé potraviny. Minimalizujte konzumáciu balených potravín.
Znížte prach v domácnosti. Mikroplasty sa môžu ukladať v prachu – pravidelné čistenie zníži riziko expozície.
Mikroplasty predstavujú reálnu hrozbu pre ľudské zdravie, keďže ovplyvňujú tráviaci, dýchací a reprodukčný systém. Aj keď výskum stále prebieha, aktuálne dôkazy naznačujú, že môžu prispievať k zápalom, zhoršenej funkcii orgánov a zvýšenému riziku rakoviny. Ochrana pred mikroplastami zahŕňa obmedzenie ich používania, zvýšte teda opatrnosť pri výbere potravín a výrobkov.
Zdroje:
Chartres, N., et al. (2024). Environmental Science & Technology.
Mastroianni, B. (2024). Health.com.
Cox, K. D., et al. (2019). Environmental Science & Technology.
Prata, J. C., et al. (2020). Environmental Pollution.
Wang, Y., et al. (2021). Environmental International.
Pelch, K. E., et al. (2019). Reproductive Toxicology.
Wright, S. L., & Kelly, F. J. (2017). Environmental Pollution.
Lim, X. (2021). Nature.
Zhang, Y., et al. (2020). Journal of Hazardous Materials.
Galloway, T. S., & Lewis, C. N. (2016). Marine Pollution Bulletin.
Johnson, M. (2024). Harvard T.H. Chan School of Public Health.